Spirometria

Spirometria je diagnostická metóda, ktorá meria funkciu pľúc, konkrétne objem vzduchu, ktorý dokáže pacient vdýchnuť alebo vydýchnuť, a rýchlosť, akou tento vzduch prúdi. Je to najbežnejšia a základná metóda funkčného vyšetrenia pľúc.

Ide o jednoduché, rýchle a nebolestivé vyšetrenie, ktoré umožňuje orientačne posúdiť funkciu pľúc a priechodnosť dýchacích ciest.

Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť prvé známky ochorení dýchacieho systému ešte pred vznikom výraznejších ťažkostí.

Ako prebieha spirometria?

Pacient dýcha cez náustok pripojený k spirometru. Vyšetrenie prebieha v týchto krokoch:

1. Pacient najprv pokojne dýcha.

2. Následne sa hlboko nadýchne (maximálne).

3. Ihneď potom maximálne a rýchlo vydýchne – tento výdych by mal byť intenzívny a úplný.

Vyšetrenie sa zvyčajne opakuje viackrát pre presnosť výsledkov.

Čo spirometria meria?

Najčastejšie merané parametre:

• FVC (Forced Vital Capacity) – maximálne množstvo vzduchu, ktoré pacient vydýchne pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu.

• FEV1 (Forced Expiratory Volume in 1 second) – množstvo vzduchu vydýchnuté počas prvej sekundy maximálneho výdychu.

• FEV1/FVC pomer – pomer objemu vzduchu vydýchnutého v prvej sekunde k celkovému objemu vydýchnutého vzduchu. Normálne hodnoty sú zvyčajne viac ako 70–80 %.

• PEF (Peak Expiratory Flow) – maximálna rýchlosť výdychu.

Čo spirometria dokáže diagnostikovať?

Spirometria sa využíva na diagnostiku a sledovanie rôznych pľúcnych ochorení: 

Astma, CHOCHP, pľúcna fibróza.

Význam spirometrie u rizikových pacientov:

• fajčiari a bývalí fajčiari,

• pacienti s dlhodobým kašľom,

• osoby s dýchavicou pri námahe,

• pacienti s alergiami,

• osoby pracujúce v prašnom prostredí,

• pacienti so zvýšeným rizikom CHOCHP alebo astmy. 

Spirometria nie je odporúčaná pri:

• nedávno prekonanom infarkte myokardu (do 4–6 týždňov),

• ťažkej hypertenzii,

• nedávnej operácii oka alebo mozgu,

• pneumotoraxe,

• pri závažnej respiračnej tiesni.